Jazyky a kultúry rôznych krajín ma vždy zaujímali, a preto nie je žiadne prekvapenie, že som sa nechal zlákať aj francúzštinou. Učím sa ju necelé 3 roky, no mám pocit, že za posledné 3 mesiace som bol ponorený vo francúzštine viac ako všetky predošlé mesiace dokopy. Moju prípravu na Olympiádu vo francúzskom jazyku zahŕňalo písanie slohov mojej pani francúzštinárke, rozhovory cez meet či večery strávené pozeraním francúzskych seriálov alebo počúvaním podcastov, z ktorých som vydedukoval maximálne tak meno hosťa. Všetky slohy, ktoré som posielal ako keby naschvál po termíne, či rozhovory cez Google Meet ma donútili začať sa riadne učiť. Popri tom som si všimol nielen to, že sa na mňa aj nejaké tie vedomosti pomaly začali lepiť, no hlavne aj to, že čím viac sa učím, tým viac ma to baví. Dokázal som sa stratiť v prekladači na celé hodiny, čo mi dodávalo ako aj slovíčka, tak aj dobrý pocit, že svoj čas len tak nemíňam.

Po „neúpenlivej” príprave som sa z krajského kola dostal na celoslovenské, na ktorom som sa prvýkrát v živote rozprával s ozajstným Francúzom a mal som možnosť si uvedomiť, že to všetko učenie naozaj na niečo bude. Celú súťaž som si v rámci možností užil, aj keď cez Zoom, no už dnes začínam svoju prípravu, aby som si mohol o rok zmerať sily s mojimi protivníčkami opäť.

Martin Valkovič