14. 2. 2019 som sa po postupe (z 1. miesta v okresom kole) zúčastnila krajského kola Olympiády v nemeckom jazyku, ktoré sa konalo na Golianovej v Nitre. Olympiáda, ako je zvykom, pozostávala z dvoch častí. Písomnej, ktorá sa skladala z testu, čítania s porozumením a počúvania s porozumením, a z časti ústnej. Okruhy, ktorých sa písomná časť týkala, boli rôznorodé. Mali sme možnosť pracovať s umeleckým textom, s prieskumom o finančnej gramotnosti Slovákov od agentúry FOCUS a s webovým článkom. Po písomnej časti bola pauza, aby mala odborná porota dostatok času na vyhodnotenie testov , keďže do ústnej časti postupujú súťažiaci, ktorí majú v teste viac ako 50 % z časti písomnej. Z písomnej časti som mala zmiešané pocity , keďže tento rok bola mimoriadne ťažká, ale predsa sa mi podarilo dostať sa cez užší výber do ústneho kola, kde som mala za úlohu opísať situáciu na obrázku a diskutovať o nej s prenesením do reálneho života a z mojich skúseností. Po obrázku nasledovala tzv. „Freie Rede“, čo je vlastne debata s porotou o nimi vybraných témach. Keďže témy boli utajené, môj čas na prípravu argumentov boli dve minúty. Po skončení súťaže som si veľmi neverila, keďže moje konkurentky mali už bohaté skúsenosti – dokonca z národného kola. O to väčšia bola moja radosť a prekvapenie, keď som pri vyhlasovaní výsledkov počula svoje meno. Umiestnila som sa na 3. mieste, čo mi urobilo veľkú radosť a bolo pre mňa istou satisfakciou za to skoré ranné vstávanie :D. Bolo to takisto nostalgické, keďže rovnaké umiestnenie som získala aj v 9. ročníku na svojej základnej škole, kde sa to všetko začalo. Zo začiatku som nemčinu nemala rada a nešla mi, avšak vzťah k tomuto jazyku som nadobudla až po strávení zopár pobytov v Rakúsku, keďže moja teta sa tam vydala za rodeného Rakúšana a usadila sa tam. Konverzačné schopnosti som nadobudla až po tom, ako som prekonala hranicu strachu z možných omylov a ako som začala komunikovať. To bola však len čerešnička na torte. Ten základ mi bol daný najmä dobrovoľnými hodinami po škole a budovaním gramatickej nadstavby. Cesta to bola náročná, ale myslím si, že určite nie zbytočná.

Kristína Šebová, 2. ročník