Pán kaplán Lukáš. Kňaz, duchovný správca školy, učiteľ, kolega, kamarát. Milovník cestovania, hokeja, baletu, SND a britskej monarchie.
Boli ste tu s nami šesť rokov. Váš prvý školský rok bol poznačený Covidom. Bola to situácia, ktorá prekvapila všetkých a bolo otázne, ako bude školský systém v tomto čase fungovať. Vy ste sa snažili povzbudzovať žiakov, študentov aj kolegov každodennými zamysleniami na Edupage. Rozhodli ste sa tiež spolu s pánom farárom pomáhať v nemocnici na áre, kde bola vaša pomoc veľmi vítaná.
Svoje duchovné povolanie ste prenášali do bežného života – od omše na lúke až po spoveď na lanovke. Zorganizovali ste akcie, ktoré sa v Leviciach uskutočnili prvýkrát – Hokejový turnaj kňazov a Noc kostolov. Kaplnka našej školy je prácou vašich rúk, vaším dielom.
Sledovali ste politické aj spoločenské dianie. Na plesoch ste nikdy nesedeli v kúte. Bavili ste sa, tancovali a vaše tanečné umenie bolo ocenené titulom Parketový lev. Boli ste súčasťou lyžiarskych výcvikov a zaznamenali ste výrazný posun – z člena skupiny ľudí, ktorí sa učili lyžovať, ste to dotiahli až na inštruktora lyžovania.
Boli ste súčasťou mnohých akcií s deťmi. Deťom ste venovali veľa času, aj nad rámec povinností. Boli ste na cyklotúrach, školských výletoch, plesoch, lyžiarskych či ako sprievod na mnohých súťažiach. Organizovali ste Biblickú olympiádu a na jej príprave ste si dali maximálne záležať. Robili ste katechézy menším aj väčším. Cez prázdniny ste venovali svoj čas deťom v tábore Ducháčik, ktorého sa zúčastnili aj mnohé deti z našej školy. Raz za mesiac ste vymysleli náboženskú aktivitu pre nás, študentov, a po nej ste s nami radi strávili čas na bowlingu či pri šípkach.
V tomto smere ste nezabúdali ani na kolegov, pre ktorých bola každý mesiac pripravená duchovná obnova, minulý rok dokonca v Ríme. S kolegami ste nebudovali vzťahy len v škole, ale aj na rôznych cestovateľských zážitkoch. Pravidelne ste chodili na volejbal, kde ste spojili kolegov zo všetkých zložiek našej školy.
Vaším mottom bolo byť – byť s ľuďmi, byť im nablízku, byť inšpiráciou. Pán kaplán, boli ste – boli ste tu pre nás. Boli ste s nami, počúvali ste, radili ste, smiali ste sa, žili ste s nami. Nesmúťme, že naša spoločná púť končí – tešme sa, že sme sa na ceste vôbec stretli. Bolo požehnaním vás tu mať.
Do budúcna vám prajeme veľa Božieho požehnania, milostí, lásky a radosti. Nech máte vo vašom novom pôsobisku veľa dobrých ľudí, ktorí vás príjmu a budú vašimi spoločníkmi nielen na kňazskej, ale aj ľudskej ceste. Nech vám Pán Boh pomáha!
